Prvá pláca
Zrazu vnútro bilo ako zvon,
a až hore do sluch on sa tisol,
keď k nozdrám zavial čudný pach
a škrekot divý div ma neuhryzol.
V tom mihu oka zlomku veku
pocitil som strach, strach v človeku,
v samom sebe ... a bodol ma
a bolesť o to vačšia, že v tom škreku
skrývala sa dozaista ... pohroma.
No nečakal už na ďalší
ľstivý bodák strachu,
otočil sa človek s mečom v ruke
a sánkou civí na opachu.
Oči hada v tvári ženy
a z tlamy jazyk vystrčený
na dva lokte, ba veru viac!
o ďalších krásach krásavice ...radšej ani nevraviac.
Vyskočila do hora
tá okrídlená potvora,
jej pazúriská idú po mne!
skríkol niekto slabý vo mne.
Bleskom nastavil som z dreva štít
do dráhy letu ohavy,
síce pod ťarchou som padol k zemi
no tam zhodil všetky obavy
a hneď z otočky som zaťal z prava,
potom vo výskoku ešte raz,
prázdnom na odvetu cvakli zuby,
vtedy prebehol mi chrbtom mráz,
na to svaly sa mi napli
a z hrdla vyšiel mocný hlas:
Takto si ma chcela sfakliť ?!?
a mocne zaťal som ju ... a zas a zas.
Akoby to bolo včera,
ten deň, keď vo mne moja viera
strachu rozlomila ďalšie putá okovy,
veru hrdo som sa vtedy vzoprel tomu sokovi.
Takže, máš tie kapce? ha!?
vidím, že silná bola tvoja odvaha!
Tu, 4 zlatky, tvoja pláca
a zajtra bude tvoja práca,
aby ...
