Meč Slávy

Hladanie Materskej Zeme

Jedného dňa, sa 24 ročný muž menom Achon vracial na svoj rodný ostrov Hibert ktorý bol v strede Atlantického oceána. A tak sa Achon vybral s člnom ktorý si vyrobil a plavil sa. Plavil sa po vode v ktorej sa leskli ligotavé lúče slnka, voda bola čistá ako vzduch, a tak si Achon pospal. Nuž akonáhle v panike sa zobudil tak boli divoké vlny akoby hurikán na okolo bol, ale v tom Achon si spomenul, že mal rodinný prívesok štastia ktorý sa zdielal už 3 generáciu. On sám ho pomenoval "Nariths Prívesok štastia“. Zobral náhrdelník a položil si ho do vrecka pri srdci. Schmatol veslá a vesloval. Po dvanástich minútach cesty narazil . Myslel, že sa potopí a v tom ucítil, že to je pevnina. Bol dosť vyčerpaný a tak už vytiahol čln 3,5 metrov od vody a ľahol si do neho. Ale nemohol spať lebo na neho pršalo. Pršalo akoby niekto leje vodu z kýbla. Obrátil čln a ľahol si pod neho. Zaspal. Po náročnej noci sa chcel vybrať na svoj ostrov. Ale kedže Achon bol dobroduch, tak išiel preskúmať ostrov.Schmatol konár a šiel. Po tom čo sa predieral v džungli a vyzeralo to najhoršie tak sa pred ním objavil chrám . Chrám ktorý bol postavený v staroveku. Podišiel bližšie a vošiel cez óbrovske vrata do chrámu . Uprostred na konci chodby bol stôl. Stôl kde na obidvoch koncoch, na ľavej a pravej strane bola sviečka. Uprostred stola bol papier v zachovalom stave. Achon si čupnul na kolena a zobral papier - ktorý vyzeral ako svitok. Na ňom bolo prekrásnym písmom napísane: „Už dávno sa zabudlo, ktorému bohovi bol tento chrám zasvätený. Napriek tomu je toto prastaré miesto stále obklopené aurou mystiky a sily. Ruiny kedysi uctievaných veží sa majestátne týčia nad rovinatou krajinou, vietor desivo zavýja. Tieto ďaleké zrúcaniny slúžia ako príbytok mnohých zvierat. Napriek tomu, alebo možno práve preto, do týchto končín znovu a znovu prichádzajú lovci pokladov. Stále sa totiž hovorí, že skutočný poklad chrámu nebol doteraz nájdený...“ Achon sa nebál a tak sa popozeral okolo. Zdalo sa mu to obyčajné a tak chcel odísť. Ale akonáhle sa otočil, Bum ako blesk z jasného neba sa zavreli vrata. Stál pred ním boh Kőniggen. Povedal mu nech zobere a otvorí krabicu čo bola pod ním. Otvoril ju zo strachom a boli v nej handry. Pomyslel si : "obyčajné handry, hmm nemohol nič lepšie vymyslieť." „Nie su to obyčajné handry“ Povedal boch Kőniggen. Obleč si ich a pocítiš desaťnásobnu silu a desaťnásobnu obratnosť. Obliekol si a nič necítil. „Musíš veriť !“ Skríkol boch Kőniggen . On sa obrátil a povedal „a v čo ?“ Boh Kőniggen nato: „V chrám“ . Aj keď sa Achonovi desaťkrát do toho nechcelo uveril v boha a chrám. Zrazu sa okolo neho zjavila niečo ako mystická fialová aura. Pocítil ohromnú rýchlosť a obratnosť. A tak sa rozbehol a poďakoval sa bohovi Kőniggenovi. Vonku zastavil a pokrútil hlavou - „čo to robím?“ „Lúčiš sa zo životom !“ Odvetil niekto pomstichtivým hlasom. Zdivhol hlavu a videl Ochrancu Chrámu. Ochranca vytasil Meč svetla a riekol „rozluč sa zo životom, narušil si pokoj nebeský a budeš potrestnaný !“ Achon sa zľakol ale vybral svoju palicu a chŕŕ rozlomila sa mu na polovicu. Tak hodil po ňom jednu polku, mieril presne na srdce, ale odbil to.„Chceš ma zabiť jedným klackom ?“ „Nie, ale druhým áno !“ a skôr než sa stihol ochranca zpamätať tak už bol bodnutý do srdca. Odpadol a umrel. Keďže Achon bol čestný muž tak mu zavrel oči položil dlane na hruď a meč položil vedľa neho. A tak odišiel preč do džungľe. Ako tak sa predieral džungľou tak videl rujny stanu. Bol v zachovalom stave. Ľahol si do neho ale aby nebolo málo tak stretol sa s vlkom . Vlk mal krvavé oči, tesáky ako dýky. Achon sa nezľakol zbystryl a akoby vysal energiu z handier. Zlom sa konár Achon sa otočil a vlk toho využil a rozbehol sa. Skočil po ňom a chcel zasadiť smrteľné škrábnutie... Achon sa ale spamätal a obratne sa uhol ešte sa aj pousmial a v rýchlosti vlka silno kopol do brucha. Vlk nemohol a odpadol. Achon sa zľutoval vzal vlka do stanu a mal ešte trocha prášku. Priložil ruku na ranu a chcel ho vyliečiť. Zrazu sa rana zavrela a zahojila. Ani nevie ako to urobil, ako by mal magické schopnosti... Bol rád, že objavil svoju novú schopnosť ale vyčerpal ho náročny deň. Ľahol si a zaspal. Spal približne 2 hodinky a už sa musel zobudiť na veľký hluk. Vstal a vlka nikde. Vyšiel zo stanu a vlk zrazu bojoval s diviakom... Vlk nemal šancu ale Achon pocítil žiaľ a tak sa rozbehol a popritom duchaplne zobral drevenú tyč zo stanu a zapychol ju do diviaka. Diviak umrel a Achon bol rád. Pozrel sa na Vlka a vlk akoby stratil straštný pohľad a ako by sa snažil povedať „ďakujem“.